Viem, že je to už strašne dávno, kedy som pridala posledný recept a s novým rokom prichádzajú aj nové predsavzatia, tak som si povedala, že sa pokúsim pridávať viac receptov a robiť to, čo ma baví – variť   Nie, že by som pol roka nevarila (toľko ubehlo od pridania posledného receptu na túto stránku), ale v dnešnom uponáhľanom svete je človek rád, že si po príchode domov z práce cez týždeň navarí, uprace v kľude sa naje a nerieši nejaké fotenie jedla pred tým, ako ho vôbec začne jesť. A to ešte nehovorím o tom, že po naložení jedla na tanier okolo vás začne poskakovať pes alebo začne na vás robiť spod stola tie jeho nevinné psie oči.

Jaaaaj, vy to ešte neviete??? To, že v máji záhadne skončila moja činnosť na tomto webe nie je tak úplne náhoda. Vtedy sme mali totiž okrem bežných každodenných starostí a radostí aj iné, nové povinnosti. 20.5.2016 bol ten deň, kedy sa môj sen stal skutočnosťou a po niekoľkoročnej túžbe zaobstarať si psíka – a to nie len tak hociakého, sa mi to podarilo. Priateľa som dlho prehovárať nemusela, ved kto by odolal tomuto malému plyšákovi? 🙂

A tak sme si domov priviezli šteniatko Welsh Corgi Pembroke z chovnej stanice Urban Corgis v Piešťanoch a dali mu meno Don Danny Dalton – skrátene Danny 🙂

Ranná cesta do práce nám namiesto 25 minút pešo začala trvať 50 minút, pretože Danny sa rozhodol, že po každých pár metroch si treba ľahnúť alebo len tak štrajkovať a odmietnúť sa pohnúť z miesta. Keďže každé ráno sme chodili pešo cez areál nemocnice, Danny sa chtiac či nechtiac stal maskotom tohto areálu. Vrátnici si ho veľmi obľúbili a predbiehali sa, kto mu kúpi lepšie pamlsky. Ako tak čas plynul, cesta do práce sa skrátila, Dannyho telíčko sa predĺžilo…

… a našim denným rituálom po príchode z práce sa stala káva na vzpruženie a následne 1,5 hodinová prechádzka po vonku, aby sa toto malé šidlo unavilo (len škoda, že často sme boli my unavení viac, než on 😀 ).

No mať psa okrem povinností prináša aj kopec super príležitostí s tým spojených. Človek stretne nových ľudí, vytvorí si kontakty, nájde si nových kamarátov, venuje sa novým aktivitám a preto i keď mám občas nervy (napríklad ako dnes ráno, keď som mala budíček o 5:30, lebo Danny sa pýtal von…), nikdy neoľutujem ten deň, kedy sme si pre Dannyho boli 🙂

S POZDRAVOM VAŠA VESELÁ PANVIČKA 🙂